Marrakéš 11. decembra 2018 (HSP/Foto:TASR/AP-Javier Fergo)
Po pondelkovom schválení Globálneho paktu o migrácii, ktorý bol zástupcami 164 krajín sveta na konferencii v Marrákeši aklamáciou oficiálne schválený a ku ktorému sa kvôli obavám o svoju suverenitu nepripojilo viacero krajín sveta, medzi nimi vďaka aktívnym občanom aj Slovensko, je tu ďalšia hrozba, ktorá po celý ten čas existuje a pretláča sa v tieni migračného paktu OSN – Globálny pakt OSN o utečencoch
Ilustračné foto
Aj tento pakt, podobne ako Globálny pakt o migrácii, bol prvýkrát prijatý 193 štátmi sveta v septembri 2016 tzv. „Newyorskou deklaráciou o utečencoch a migrantoch“, čím boli spustené dva samostatné pakty: Globálny pakt o migrácii a Globálny pakt o utečencoch. Globálny pakt o utečencoch vypracovala kancelária Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) po konzultácii s členskými štátmi OSN a je opäť právne „nezáväzný“, no taktiež bude tvoriť podklad pre ďalšie, právne záväzne zmluvy. Jeho prijatie je ale tiež záludné a nedemokratické a tentokrát už nebude prijatý na medzivládnej konferencii ako Globálny pakt o migrácii, ale bude jednoducho schválený Valným zhromaždením OSN v spojení s jeho každoročným uznesením o práci UNHCR 17. decembra 2018.
Globálny pakt o utečencoch je však tiež nejednoznačným dokumentom, v ktorom je taktiež, ako to býva pri takýchto medzinárodných zmluvách zvykom, „diabol“ ukrytý v detailoch. Daná zmluva sa síce týka už utečencov a nie všeobecne migrantov ako tá predošlá, no definícia slova utečenec je tu tiež nejednoznačná, pretože tento druhý pakt sa vzťahuje aj na prisťahovalcov, vnútorne presídlené osoby, či osoby bez štátnej príslušnosti a „v určitých situáciách“ aj na osoby, ktoré sú vysídlené v dôsledku prírodných katastrof a životného prostredia. A najmä medzi jeho hlavné body patrí „spravodlivé“ prerozdeľovanie týchto utečencov medzi členské štáty OSN, ktoré im majú zabezpečiť vhodné podmienky pre život.
Hlavými bodmi Globálneho paktu o utečencoch, ktoré sa dajú vnímať ako problémové, sú:
– pakt opätovne definuje presídľovanie mimo naliehavú ochranu utečencov, a to tak, aby zahŕňalo zdieľanie zodpovednosti s cieľom pomôcť hostiteľským krajinám s „bremenami“, ktorým čelia
– pakt zvyšuje tlak na presídľovanie a tlačí na rýchlejšie a flexibilnejšie spôsoby presídľovania
– pakt tlačí na zmiernenie tlaku na krajiny, koré poskytujú útočisko veľkému počtu utečencov a na poskytnutie miest k presídleniu a doplnkovým spôsobom prijatia v ďalších krajinách
– pakt uľahčuje zlúčenie rodín utečencov a zahŕňa rozšírenie škály ich rodinných príslušníkov, ktorí by inak nemali oprávnenie v rámci existujúcich mechanizmov presídľovania utečencov za nimi prísť
– pakt poskytuje oficiálnu ochranu nielen utečencom (tj osobám, na ktoré sa vzťahuje Dohovor o postavení utečencov), ale aj vnútorne presídleným osobám a osobám bez štátnej príslušnosti, ktoré rozširujú „rozsah medzinárodnej zodpovednosti a zdieľania bremien“ o milióny ďalších
– pakt hovorí o zriadení tzv. podporných skupín pre azylové kapacity, ktoré budú poskytovať pomoc národným orgánom s cieľom posilniť jednotlivé aspekty ich azylových systémov, aby bola zaistená ich spravodlivosť, účinnosť, adaptabilita a integrita (neziskovky ako dozor nad prijímaním migrantov)
Pakt teda opäť tlačí na presídľovanie „utečencov“, rozumej migrantov, do vyspelejších krajín sveta s tým, že dané štáty im majú zabezpečiť vhodné podmienky pre život. V realite to teda bude znamenať, že štáty budú ďalšími, právne záväznými zmluvami (napr. z dielne Eurokomisie) prinútené dať takýmto utečencom okrem práva na zlúčenie rodín aj rovnaké práva ako má domáce obyvateľstvo. Najhoršie na tom všetkom však je, že o tejto druhej „dvojičke“ Globálneho paktu o migrácii, teda o Globálnom pakte o utečencoch sa takmer nepíše. Nehovoriac o tom, že vlády o tom svojich občanov vôbec neinformujú. S daným paktom zatiaľ nesúhlasili len USA a v týchto dňoch svoj nesúhlas vyjadrilo aj Maďarsko, ktoré sa nechalo počuť, že bude v OSN 17. decembra hlasovať proti jeho prijatiu.
A preto sa pýtam, ako bude v OSN hlasovať Slovensko? Zatiahne nás svojím súhlasom naša vláda do tohto utečeneckého paktu? Pretože zatiaľ to ani náznakom nevyzerá, že by s ním, podobne ako s Globálnym paktom o migrácii, nesúhlasila. Zatiaľ totiž obyvateľstvo nielenže nevyvinulo ohľadom tohoto paktu žiadny tlak, ale takmer o ňom ani nevie. A Lajčák a kruhy okolo neho majú po prehre s Globálnym paktom o migrácii o to väčšiu motiváciu tento druhý pakt za Slovensko podpísať. Tak ako to nakoniec dopadne? Vezme si slovenská vláda príklad z USA, či Maďarska a bude chrániť svojich občanov alebo podľahne tlaku globalistov a tentokrát už v OSN zahlasuje za niečo, čo nás v budúcnosti môže vyjsť draho? Všetko ale závisí aj od aktívnych občanov a tlaku, aký budú schopní vyvinúť…
Martin Bago